Viete, čo sú to rováše?
Slovník hovorí o dvoch pojmoch:
– stopy na tele po úderoch palicou alebo zárezy na špeciálnom drievku, ktoré má svoju dvojičku a každý zárez znamená zaplatené dane alebo útratu v krčme.
My však máme pre vás aj ešte čosi iné. Na rováš! nové predstavenie rebelov.
Príbeh, plný tancov, humoru a jedinečných piesní. Sprievodné slovo nahovoril Lukáš Latinák
(jeden z chalaňov a člen Divadla Astorka Korzo ’90), nás zavedie do špecifickej dedinky niekde na Slovensku. (Neskôr sa dozvedáme, že dedinka leží na brehu Dunaja.)
(príbeh) Richtár má dcéru Zuzanku a hlavu v smútku, pretože Zuzanku nik nechce, najmä pre jej povahu. Richtár riešenie hľadá, ako inak, v krčme. Podarí sa mu dokonca prepiť aj obecné peniaze. Krčmárka ale vycíti príležitosť ako zarobiť. Richtár totiž sľubuje veľkú svadbu, ak by dcéru predsa len ktosi popýtal. Svadba v tradícii nášho národa znamenala 7 dní riadneho veselia, teda slušný zárobok. Krčmárka preto, aby našla Zuzanke frajera, dokonca pristane aj na čary….
Či to pomôže, sa dozviete 17.12. v jedinečnom predstavení.
Rebeli predstavia úplne nový hudobno-spevácky program a dokonca odpremiérujú aj tri úplne nové a mimoriadne náročné tance.
Máte sa načo tešiť. Vstupenky si môžete rezervovať na tel. čísle 0905 466 107.
Rebeli majú 5 rokov.
Verili by ste tomu, že Rebeli majú už 5 rokov a Dramaťák bude mať 15? Neuveriteľné, nie?
V roku 2003 sme začali v Dramaťáku štrnásti. Trinásť tínedžerov a ja sme sa rozhodli, že budeme robiť divadielko. Dnes len v novom predstavení Rebelov Na rováš! účinkuje takmer 50 hudobníkov, tanečníkov a hercov. Vytvorili sme pre vás veľkolepé dielko, ktoré hravým spôsobom približuje tradície nášho národa. Robíme tak preto, aby sa nezabudlo. Aby sa nezabudlo na život našich otcov a život našich starých materí.
Z bulletinu:
NA ROVÁŠ!
Program NA ROVÁŠ je úplnou fikciou, vychádza však z obradov a príbehov, ktoré majú v tradícii slovenského národa svoje pevné miesto.
Z nášho slovníka:
– možno si všimnete, že naši herci používajú zvláštne nadávky, i tie totiž patria ku koloritu našej krajiny. V divadle je istá miera vulgarizmov prijateľná… veď ako inak sa priblížiť k národu, ak nie s úprimným srdcom a jeho rečou. My sme však nechceli ísť jednoduchou cestou a aj tu sme nazreli do kníh. Preto budete počuť krásne výrazy, ako odzgoň, haťapa, šmajták, škrapúň a podobne.
V textoch nájdete aj mnoho prísloví a porekadiel, či povier. Dnes už ide o úsmevné veci, avšak v histórii (v tradícii) boli silným kultúrnym elementom, ktorý mnohé v živote našich predkov ovplyvňoval. Preto sme nimi nešetrili ani my.
Regionálne usporiadanie, vznik a tvorba súboru.
Jedným z veľkých prínosov vedcov v oblasti etnológie – folkloristiky je rozhodne územná kategorizácia tancov, nárečí, piesní, zvykov či obradov. Skutočne si vážime túto náročnú prácu, obdivujeme ju a svojou troškou sa snažíme prispievať i my. Drvivá väčšina súborov na Slovensku (s výnimkou Bratislavských vysokoškolských) sa orientuje výhradne na svoj región a tým sa im darí udržiavať zvyky a tradície vo svojej oblasti stále živé.
Rebeli pochádzajú z regiónu Komárna. Miesta, kde sa hlavne vďaka riekam Nitra, Váh a Dunaj stretávali a dodnes stretávajú mnohé národy. Komárno patrilo k piatim najväčším obchodným mestám Rakúska Uhorska. Tesne pri sebe, rôzne prepletené, tu žijú už dva národy. Pre väčšinu našich členov je úplne prirodzené hovoriť plynulo dvomi jazykmi a poznať dve rôzne kultúry.
Pri svojom vzniku súbor staval na základoch, ktoré jeho zakladajúci členovia dostali v dvoch rovinách. Prvým bol Dramaťák (od roku 2004) – Dramatický krúžok Gymnázia Ľ. J. Šuleka. Tu získali vzťah k dramatickému umeniu. Druhým bol folklórny súbor Dunaj (od roku 1959). Jeho vedúci pán Ľudovít Gallovich spravil obrovský kus práce práve na poli rozmanitosti. Pôvodne vojenský súbor mal totiž tanečníkov z rôznych oblastí Slovenska, bolo teda úplne prirodzené, že programová štruktúra predstavení obsahovala Myjavu, Šariš, Detvu a mnohé iné regióny. Do sŕdc mladých ľudí úžasným spôsobom súbor vlieval lásku k tradíciám nášho národa a vďaka piesňam a tancom otvoril brány k rozmanitosti. Práve v rozmanitosti je slovenský folklór vo svete jedinečným.
Z týchto základov ťažíme a tvoríme aj dnes. Dramatické umenie spájame s tancami a piesňami nášho národa. Tak tance ako aj námety, jednotlivé obrady, príslovia, obyčaje a zvyky, si vyberáme z celého Slovenska a spájame do jedného celku. Dnes je už samozrejmosťou, že vieme presne identifikovať a zaradiť, kam regionálne čo patrí. V príbehu tomu však nekladieme dôraz. Chceme, aby sa divák predovšetkým bavil. Na našich predstaveniach si môžete všimnúť, že herci, tanečníci sa zrazu prezlečú a sú v inom regióne, hoc príbeh a postava pokračuje v deji. Tam, kde je to možné, sa snažíme tance tancovať v regionálne správnom kroji. Pre dej by to však bolo mätúce, preto to neriešime. Divákovi, ktorý má však záujem o hlbšiu analýzu dejín nášho národa, ponúkame tento bulletin. Každý tanec, obyčaj tu má svoj rodokmeň.
Krojovňa alebo šatnica:
Naši verní diváci si isto pamätajú, ako sme celý program odtancovali v jedinom kroji – rebelskom. Vďaka šikovným dievčatám a sponzorom sme si postupne rozširovali aj našu krojovú šatnicu. Nájdete tu krásne kúsky, ktoré sú originálmi, v ktorých sa napríklad čiasi stará mať vydávala. Z prácne pozháňanej (pôvodnej) látky sme si dali ušiť presné kópie. Samozrejmosťou sú aj ručne šité, resp. vyšívané kúsky, ktoré prešli rukami našich dievčat. Nie všetky tance, ktoré sme zaradili do programu, však majú svoj kroj. Výroba jedného kroja pre jedného človeka totiž môže stáť aj viac ako 300 ,-€ navyše, v programe sa tak rýchle preženieme naprieč celým Slovenskom, že by nebolo možné toľkokrát sa prezliekať.
Kto čo ..
námet, dramaturgia, scenár a réžia: Jozef Černek výber piesní a úprava hudby: Júlia Černeková výber a nácvik tancov: Roberta Krmášková vedúca súboru Slovenskí rebeli: Roberta Krmášková
vedúci súboru Dramatický krúžok Gymnázia Ľ. J. Šuleka: Jozef Černek
produkcia: Jana Pipíšková
scénografia: Richard Slezák
majster zvuku: Denis Axel Ivanics
svetlá: Stanislav Pivko
choreografia tancov: Roberta Krmášková, Slavomír Habara, Marek Kamocsai, Mário Bendík, Lucia Mokošová, Kristína Perlová
realizácia kulís: Richard Slezák, Juraj Pipíška, Alžbeta a Attila Ivanicsovci, Hilda a Ivan Perlovci, Jana Mačicová, Ivana a Tomáš Répášovci
kroje, kostýmy a výprava: Romana Mačicová, Magdaléna Szigetiová
V predstavení účinkujú:
- sprievodné slovo: Lukáš Latinák (a.h.)
- Ľudová hudba Slovenskí rebeli:
- Júlia Černeková (primáška)
- Magdaléna Szigetiová
- Jana Szigetiová
- Michal Szigeti
- Róbert Halász
- Tibor Halász
- Peter Lévai
- Monika Leczkésiová
- Jázmin Kristián a. h. d.
- Patrícia Blažejová a. h. d.
- Slovenskí rebeli (2017):
- Roberta Krmášková
- Marek Kamocsai
- Friderika Hodossyová
- Paula Dorotovičová
- Lucia Kuchárová
- Simona Hrušková
- Dáša Dirgová
- Ema Kamocsaiová
- Kristína Perlová
- Lukáš Sedlák
- Slavomír Habara
- Nikolas Remeš
- Nikoleta Vargová
- Marína Opálková
- Jozef Černek
- Mário Bendík
- Lucia Mokošová
- Tamara Varga
- Barbora Opálková
- Branislav Podolinský
- Romana Mačicová
- Filip Farkaš
- Tomáš Répáš
- Ákoš Kajtár
- Jana Pňačeková a. h. d.
- Bianka Šuchová a. h. d.
- Lujza Tóthová a. h. d.
- Tatiana Tomaškovičová a. h. d.
- Barbora Nagyová a.h.d.
- Leoni Martonošiová a.h.d
- Zlatka Uríčková a.h.d.
- h. d. – Ako hosť z Dramaťáku
Dielo a všetky jeho časti sú autorskou fikciou, ktorá sa opiera o rôzne záznamy ľudovej slovesnosti z rôznych regiónov Slovenska. Autori diela sú si vedomí časovej aj regionálnej rozmanitosti použitých častí. Pre dielo nie je použitý jednotný slang (nárečie), ale ani spisovná slovenčina. Tance, rituály, piesne, obrady, príhody, ale i nadávky boli vybrané tak, ako sa autorom zdalo pre dramatizáciu diela vhodné. Neslúžia ako výukový alebo reprezentačný program konkrétnej oblasti. Vnímame ich ako celok a reprezentáciu ľudovej slovesnosti niektorých regiónov Slovenska. Súbor Slovenskí rebeli sa stále snaží o postupné obohacovanie archívu krojov, aby tance na javisku zobrazoval v regionálne správnom odeve. Vzhľadom na vysokú finančnú náročnosť a málo možností získania príspevkov, sa toto darí len postupne. Súbor (2017) čiastočne disponuje krojmi z oblasti: Parchovany, Telgárt, Habura, Rejdová. Pre tvorbu programu boli použité zdroje: publikácia SLOVENSKO, ĽUD - II. časť (1975) (Božena Filová a kolektív) Čím žila slovenská rodina (2014) (Katarína Nádaská) projekt: www.ludoslovensky.sk (2017) výukový materiál Katedry etnológie a folkloristiky UKF v Nitre (2012 - 2015) výukový (video) materiál Národného osvetového centra a archív Matice slovenskej v Komárne (2017)